Nuž… kam ma zaradiť? Poviem to takto… keď prišli Rusi už som bol na svete :-). Prežil som 5 pápežov a 9 Československých, Federatívnych a Slovenských prezidentov.
Motorizmus, ako taký, ma lákal už od detstva ako každého normálneho chlapca mojej doby. „Dvojkolky“ ma fascinovali od malička, aj keď som začínal na zelenej trojkolke z Kovo Semily ktorá za „mojej éry“ podstúpila bezpočet tuningov a vylepšení.
Od zhodenia zbytočností ako blatníky a zvonček až po znefunkčnenie prednej brzdy a zhodenia reťaze (keďže išlo o priamy náhon 🙂 ), aby sme sa vedeli púšťať čo najvyššou rýchlosťou z kopca za panelákom.
Rozbité kolená, odreté lakte a 2x zašívaná hlava patrila k motošportovému rituálu tej doby. No a potom prišla „UKRAJINA“ … ale nie tá dnešná téma, ale …“ chcete poznat co je dřina? Kupte kolo ukrajina…“. Samozrejme hovorím o bicykli.
Ten tiež po čase prešiel povinným tuningom a Véčkový dvojvalec nahradilo viečko z jahodovej drene alebo iný kus plastu zasunutý do špíc zadného kolesa … iste viete o čom hovorím 🙂
Samozrejme rituálne sme slintali nad susedovou „Panelkou“ 250 .. či nad 90 Cross a policajt (príslušník VB) od vedľa, ktorý mal Jawu 500 OHC, bol najväčší kápo. Za hlbokého totáča vidieť „západný stroj“ bolo naozaj ako zjavenie.
Postupom času som sa dostal k Jawe 50, ktorá si s nami užila svoje. Potom som samozrejme sedlal „Pinčla“, „Mustanga“ no a vrcholom bol Simson S50E… to som už ale končil pubertu a vtedy vstúpila do môjho života mágia v podobe kamaráta, ktorý sa venoval veteránom a vlastnil niekoľko pokladov.
BMW 750, Ariel, Jawa 500 OHC, Dneper … tam som už bol jasný.
Naozaj nebudem preberať celý svoj motorkársky „Pravek“ ale okrem tajných chopprov som sa definitívne zasa chytil dvoch kolies cez „čaro“ japonských skútrov .. Honda SH125 a SWT400. Na posledne menovanom som došiel až do Londýna kde som mal za „ľadvinku“ dcéru, ktorej sme plnili tajný detský sen. Vidieť, kde boli korene Harryho Pottera.
Áno hádate správne.. dvojtýždňová cesta do Londýna a späť na skútri.
Po skútrovom období prišiel aj život „tvrdého motorkára“ keď som na Honde VT800 Shadow a VTC 1100 Shadow prebrázdil pol Európy. No a tu ma definitívne dostalo cestovanie na motorke a spoznal som aj svoju terajšiu partnerku. Naša záľuba sa stala pomaly životným štýlom. Spoznávali sme nových ľudí, získavali kamarátov ale našli si aj obľúbené miesta v Čiernej Hore, či podnikli dodbrodružnú cestu do Grécka. Zatiaľ poslednou spoločníčkou na našich cestách je Honda GL1800 Goldwing s ktorou sme absolvovali už vyše 100.000 km.
